Metakognícia: Jej výhody a nevýhody

Metakognícia je proces uvažovania o vlastnom uvažovaní a myslení. Ide o jednu zo základných vlastností človeka, ktorou sa odlišuje od vývojovo jednoduchších tvorov. Zároveň patrí k dôležitým produktom kognitívnych procesov našej psychiky.

Pre metakogníciu je príznačná sebaregulácia a sebareflexia v rámci myšlienkových procesov. Vďaka nej človek rozumie svojim vlastným kognitívnym procesom a disponuje schopnosťou ich aktívne usmerňovať. Je to mimoriadne dôležitá zložka učenia a základný kameň vyspelého ľudského vedomia.

Prečo potrebujeme metakognitívne vedomie?

Ako odpoveď nám môže poslúžiť protiotázka: „Prečo vôbec v živote riešime problémy?“ Človek sa prirodzene snaží hľadať riešenia, a to aj v sociálnej oblasti, s ktorou sa metakognícia úzko spája. Ak sa napríklad ocitneme v situácii, kedy máme kvôli svojmu neprimeranému správaniu narušené vzťahy s okolím, môžeme buď rezignovať, alebo – v lepšom prípade – dospieť k uvedomeniu si príčin a dôsledkov svojho konania. Z toho potom pramení hlbšia analýza a úspešné vyriešenie problému.

Zavedeniu strategického riešenia problému teda predchádza sebareflexia spojená s analýzou situácie. Na ňu nadväzuje sebaregulácia v podobe zmeny správania. Hlavným motorom tohto procesu je motivácia s emocionálnym podtónom. Jej základnou jednotkou je motív – v tomto prípade potreba dosiahnuť telesnú aj duševnú rovnováhu (homeostázu), ktorú sýtime práve prostredníctvom zdravých medziľudských vzťahov.

Ďalším príkladom je nahnevaný študent, ktorý sa háda s vyučujúcim pre spravodlivo udelenú zlú známku. V tomto prípade si študent musí uvedomiť príčinu nepríjemnej situácie a priznať si, že kľúčovú rolu v jeho neúspechu zohral on sám. Ak študent nezačne regulovať svoje správanie a neuvedomí si vlastné nedostatky, negatívne dôsledky budú pretrvávať aj naďalej.

Môže byť metakognícia využitá na zlé veci?

Nedávny výskum zameraný na vplyv metakognície na používanie smartfónov ukázal, že človek môže tieto procesy nevedomky využiť aj na podporu behaviorálnej závislosti. Argumenty vychádzali zo sociálno-kognitívnej domény – napríklad zo súhlasu človeka s tvrdením, že smartfón mu pomáha sociálne zapadnúť, či dokonca z presvedčenia, že ho robí šťastným. Aj keď tento výskum nepotvrdzuje priamu príčinnú súvislosť, poukazuje na to, že nesprávne nasmerované metakognitívne presvedčenia môžu prispieť k vzniku závislostí. Pomáha nám to lepšie objasniť pôvod (etiológiu) návykového správania a naznačuje, že vplyv metakognitívnych procesov na rozvoj rôznych behaviorálnych závislostí môže byť pomerne rozsiahly.

Na základe týchto zistení môžeme usúdiť, že ak má človek silnú sociálnu motiváciu na používanie telefónu, no chýba mu správne nastavená sebareflexia, stáva sa oveľa náchylnejším na vybudovanie závislosti od smartfónu.

Efektívne využitie metakognície u študentov

Ďalší výskum zameraný na kreativitu ukázal, že metakognitívne uvedomelí ľudia dokážu rozlíšiť, kedy je vhodné hľadať divergentné (kreatívne a nové) riešenia úloh, a kedy je lepšie spoľahnúť sa na konvergentné (zaužívané) postupy. Metakognitívne povedomie im umožňuje včas opustiť neefektívne metódy a začať aktívne uvažovať o samotnom procese riešenia.

Ukázalo sa, že ak študenti dokázali objektívne ohodnotiť tvorivú prácu niekoho iného, sami následne navrhovali originálnejšie riešenia a dokázali lepšie posúdiť aj svoje vlastné nápady.

Schopnosť identifikovať kľúčové aspekty kreatívneho nápadu je znakom rozvinutých metakognitívnych znalostí, ktoré potom slúžia ako kompas pri našej vlastnej tvorbe. Niet divu, že študenti s vyšším metakognitívnym povedomím dosahovali v testoch oveľa kreatívnejšie výsledky. Je preto zrejmé, že metakognícia má v našom živote nenahraditeľnú úlohu pri analýze a riešení každodenných aj zložitých životných problémov.

V prípade, že sa ti článok páčil, si prečítaj aj ostatné kúsky v našom blogu. Vyskúšaj aj naše osobnostné testy, navštív našu poradňu alebo objav bezplatnú hru Reveal, ktorú sme pripravili pre ľudí, ktorí sa chcú lepšie spoznať.