Prečo sa rozhodujeme tak, ako sa rozhodujeme?

Posudzovanie okolia a automatické rozhodovanie je vnorené v našich mysliach a pomáha nám prežiť. Ako ale niečo také komplexné ako rozhodovanie funguje a ako nás ovplyvňuje?

Ľudia majú prirodzenú tendenciu kategorizovať a generalizovať okolitý svet. Už od pradávna nám táto tendencia pomáhala, a to aj pri samotnom prežití. Keď sa pozrieme na psa, vieme mu automaticky priradiť určité vlastnosti a schopnosti, napríklad predpokladáme, že breše. Vieme, že je veľmi malá možnosť, že by z nejakého nezvyčajného dôvodu nebrechal, no vo väčšine prípadov sú naše predpoklady správne. Nemusíme teda poznať každé zviera, aby sme o ňom mali nejakú predstavu, napríklad z hľadiska nebezpečnosti, a to veľmi uľahčuje naše každodenné fungovanie.

Stereotypy

Stereotypy sú presvedčenia o určitých skupinách, napríklad, že ženy rozprávajú viac ako muži. Môžu sa týkať ľudí, zvierat, či predmetov okolo nás a pomáhajú nám lepšie sa orientovať vo svete. Väčšinou sú správne. Na druhej strane, nie vždy to tak je (mnohé experimenty nenašli veľký rozdiel v počte slov, ktoré povie denne muž a žena). Naše informácie o rozličných skupinách, hlavne ľudí, máme neraz z nedôveryhodných zdrojov a často, aj keď si to možno neuvedomujeme, uprednostňujeme tie skupiny, v ktorých sa sami nachádzame (pohlavie, vek, národnosť, sociálny status, viera…) Vplyv stereotypov na nás je jeden z mnohých aspektov, ktoré nás dokážu “nenápadne” ovplyvniť v mnohých viac či menej dôležitých rozhodnutiach.

Priming

Čo okrem stereotypov ovplyvňuje naše myslenie a tým pádom aj rozhodovanie? Ďalším dôležitým konceptom je tzv. priming. Ukazuje, že na nás majú často vplyv faktory mimo našej kontroly. Jedným z príkladov je implicitný egoizmus, kedy uprednostňujeme veci, ktoré si so sebou spájame. V tejto oblasti môžeme pozorovať jeden veľmi zaujímavý jav - ľuďom sú viac sympatické písmená, ktoré sú začiatočnými písmenami ich mena. Pozorujeme to aj pri číslach - keď si máme nejaké vybrať, často nás to ťahá k tým, ktoré máme v dátume narodenia.

Vplyv vône

Ďalším príkladom je experiment Hanka Artsa. Požiadal dve skupiny ľudí o vyplnenie dotazníka. Za splnenie tejto úlohy dostali sušienku. Rozdiel bol v tom, že jedna skupina sedela v miestnosti, v ktorej bolo cítiť čistiace prostriedky. Ukázalo sa, že táto vôňa mala za následok 3x väčšiu pravdepodobnosť, že si ľudia pred odchodom po sebe dôkladne upratali. Neboli si však vedomí toho, že ich správanie ovplyvnila vôňa čistiacich prostriedkov. Podobný vplyv má vôňa čerstvo upečeného pečiva v obchode - motivuje nás nakúpiť viac jedla.


Aj keď sú stereotypy či implicitný egoizmus prirodzené a vo väčšine prípadov (ako obľuba konkrétnych písmen abecedy) neškodné, je dôležité, aby sme si ich boli vedomí. Môžu totiž ľahko prerásť do niečoho väčšieho a negatívneho, ako sú predsudky voči ľuďom z určitých skupín. Priming je zase často využívaný v marketingu.


V prípade, že sa ti článok páčil, si určite nezabudni prečítať aj zvyšné príspevky na našom blogu. Náš e-shop ponúka produkty, ktoré ti pomôžu osobnostne rásť a adresovať problémy, ktoré môžu nastať vo vzťahoch. Akoukoľvek kúpou zároveň podporíš dobrú vec.

Zdroje informácií v článku:

https://www.bbc.com/future/article/20131112-do-women-talk-more-than-men

Bordalo, P., Coffman, K., Gennaioli, N., & Shleifer, A. (2016). Stereotypes*. The Quarterly Journal of Economics, 131(4), 1753–1794. Molden, D. C. (2014). Understanding Priming Effects in Social Psychology: What is “Social Priming” and How does it Occur? Social Cognition, 32(Supplement), 1–11

https://uxplanet.org/5-examples-of-how-priming-influences-behaviour-4e91757023c0