Umenie empatie - ako čítať ľudí
Autorka: Petra Bernátová
Empatia sa rozvíja v interakciách s inými ľuďmi v rannom veku, behom dospievania, ale aj práve teraz. Pokiaľ naše vzťahy nie sú dosť hlboké, pokiaľ nedokážeme v živote nájsť dosť empatických ľudí, s ktorými by sme komunikovali, naše empatické schopnosti zvyknú krpatieť. Empatické vlohy musíme v ktoromkoľvek bode prehlbovať a rozširovať.
Mnoho problémov v komunikácii medzi ľuďmi či partnermi pramení z nesprávnych domnienok. Nevedia, čo druhí ľudia cítia, na čo myslia a čo chcú. Nedokážeme sa na situáciu pozerať očami druhých. Príčinu tohto problému môžeme pomenovať – slabá empatická presnosť.
Dám vám príklad: Pokiaľ nepoznáme emócie a úmysel druhých, naša schopnosť sympatizovať je na bode nula. K emocionálnej presnosti sa dokážeme dostať cez našu schopnosť presne identifikovať, čo sa vlastne s človekom deje.
Schopnosť spoznať, čo sa s človekom deje, môžeme nazvať aj emočnou reguláciou. Ide o interpersonálnu schopnosť, ktorá sa rozvíja v interakcii s inými ľuďmi. Učíme sa jej tým, že komunikujeme, pýtame sa, počúvame iných, ale aj tým, že robíme chyby.
Niektorí ľudia nám pokusy o empatickú presnosť uľahčia, pretože sú emocionálne otvorené knihy – ľahko ich prečítate a to, čo vidíte, je to, čo dostanete. Ale v mnohých prípadoch sa vlastne musíte ľudí „naučiť“ čítať rovnako, ako sa učíme fungovať na neznámom mieste, jazdiť na koni alebo riadiť nové auto.
Aj tých ľudí, ktorých dobre poznáme – ľudí, ktorí s vami naozaj cítia a chápu vás, a dokážu nás od srdca rozosmiať len subtílnymi gestami a pohľadmi bez slov – sme sa museli naučiť poznať a oni sa celkom určite naučili poznať nás. Tohto učenia si síce nie sme vedomí, ale to, ako sa učíme čítať ľudí, je úmyselná činnosť, ktorá prebieha v skrytom interakčnom svete.
„Empatik je človek, ktorý si je vedomý toho, že dokáže odčítať emócie, podtext, jemné odtiene, úmysly, myšlienky, sociálny priestor, interakciám vzťahové chovanie, reč tela a gestá s väčšou mierou, než sa považuje za obvyklé.“ (K. McLarenová, 2020)
Teraz skúsme empatickú techniku, ktorá nám umožní viac porozumieť ľuďom. Táto technika má krátku životnosť a nemôžme ju použiť na každého. Pred jej použitím je vhodné, aby sme osobe dali na vedomie, že ju použijeme a mali by sme vysvetliť aj prečo ju použiť chceme, nakoľko tento proces prekračuje určité hranice súkromia. Aj napriek prekročeniu súkromia táto technika nemá nič spoločné so zneužívaním – nie je to to technika, ktorá by ublížila. Ide skôr o intímny pohľad do osobného personálneho ľudského priestoru, takže buďte obozretní v tom, kedy a kde ju použijete.
1. Všimnite si u pozorovaného dva, najviac tri výrazy, pózy alebo gestá a popíšte ich bez akéhokoľvek pridelenia emocionálneho významu. Vtedy povedzte: „keď takto zdvíhaš obočie“ namiesto „keď sa tváriš prekvapene“. Alebo : „keď robíš rýchle pohyby“ namiesto „keď máš strach“. Alebo: „keď sa pozeráš dole a doprava“ namiesto“ „keď sa vyhýbaš môjmu pohľadu“.
Musíte popísať správanie toho druhého presne, aby presne vedel, o čom hovoríte, nesmiete
jeho telu vnucovať emócie.
2. Ak nezaujate popíšete tieto gestá, postoje a pohyby, či výrazy, prevezmete zodpovednosť za
emócie, ktoré pociťujete v reakcii na to, čo vidíte a vysvetlíte ich najlepšie, ako viete. Použite
spojenie „zdá sa“. Povedzte: „Keď sa pozeráš hore a doprava, zdá sa mi, že sa chceš konverzácii vyhnúť. Zdá sa mi, že si frustrovaný.“
Sloveso „zdá sa“ rešpektuje hranice. Kvalifikujete vaše dojmy a ponechávate priestor pre prípad, že ste sa mýlili.
3. Ak nezaujate popíšete výrazy, postoje a gestá a potom vyjadríte svoje empatické dojmy ako
možnosti , nie ako neistoty, nasleduje otáyka, ktorá vyzýva druhú osobu, aby potvrdila alebo
opravila váš dojem. „Je to tak?“ alebo : „Pochopil/a som to správne?“ alebo : „Naozaj sa tak cítiš?“
Tieto tri body sú celé kúzlo, ktoré vlastne žiadnym kúzlom nie je. Tento trojkrokový proces je určený k tomu, aby nám pomohol naučiť sa čítať ostatných ľudí. Ide o interakciu. Je to interpersonálna znalosť, čo znamená, že ostatní ľudia majú do toho čo hovoriť, ale tiež, že sú konečnými posudzovateľmi toho, čo sa s ich telom a emóciami deje.
Táto technika vás naučí používať inštinkt strachu na miernej zvedavej úrovni, aby vám pomohol prečítať a zaznamenať to, čo čítate v druhých. Táto technika ochraňuje aj druhých, pretože vám pomáha formulovať vaše dojmy tak, aby ste nenarušili hranice druhého. Keď použijete túto techniku, druhá osoba môže vaše dojmy potvrdiť alebo vyvrátiť – a nakoniec sa sama dozvie prekvapivé informácie o tom, ako si nejaké gesto, postoj, výraz môže vysvetľovať niekto iný.
Koniec koncov, cieľom tejto techniky je rozvíjať vašu empatickú presnosť ako vedomú prácu. Zároveň ako bonus sa dostanete do hlbšieho kontaktu s ľuďmi okolo seba.
V prípade, že sa ti článok páčil, si určite nezabudni prečítať aj zvyšné príspevky na našom blogu. Náš e-shop ponúka produkty, ktoré ti pomôžu osobnostne rásť a adresovať problémy, ktoré môžu nastať vo vzťahoch. Akoukoľvek kúpou zároveň podporíš dobrú vec.
Zdroje informácií v článku:
Karla McLarenová: Umenie Empatie. Kompletný prievodca najdôležitejšej schopnosti pre život.
NOXI, Bratislava 2020.
Empatia sa rozvíja v interakciách s inými ľuďmi v rannom veku, behom dospievania, ale aj práve teraz. Pokiaľ naše vzťahy nie sú dosť hlboké, pokiaľ nedokážeme v živote nájsť dosť empatických ľudí, s ktorými by sme komunikovali, naše empatické schopnosti zvyknú krpatieť. Empatické vlohy musíme v ktoromkoľvek bode prehlbovať a rozširovať.
Mnoho problémov v komunikácii medzi ľuďmi či partnermi pramení z nesprávnych domnienok. Nevedia, čo druhí ľudia cítia, na čo myslia a čo chcú. Nedokážeme sa na situáciu pozerať očami druhých. Príčinu tohto problému môžeme pomenovať – slabá empatická presnosť.
Dám vám príklad: Pokiaľ nepoznáme emócie a úmysel druhých, naša schopnosť sympatizovať je na bode nula. K emocionálnej presnosti sa dokážeme dostať cez našu schopnosť presne identifikovať, čo sa vlastne s človekom deje.
Schopnosť spoznať, čo sa s človekom deje, môžeme nazvať aj emočnou reguláciou. Ide o interpersonálnu schopnosť, ktorá sa rozvíja v interakcii s inými ľuďmi. Učíme sa jej tým, že komunikujeme, pýtame sa, počúvame iných, ale aj tým, že robíme chyby.
Niektorí ľudia nám pokusy o empatickú presnosť uľahčia, pretože sú emocionálne otvorené knihy – ľahko ich prečítate a to, čo vidíte, je to, čo dostanete. Ale v mnohých prípadoch sa vlastne musíte ľudí „naučiť“ čítať rovnako, ako sa učíme fungovať na neznámom mieste, jazdiť na koni alebo riadiť nové auto.
Aj tých ľudí, ktorých dobre poznáme – ľudí, ktorí s vami naozaj cítia a chápu vás, a dokážu nás od srdca rozosmiať len subtílnymi gestami a pohľadmi bez slov – sme sa museli naučiť poznať a oni sa celkom určite naučili poznať nás. Tohto učenia si síce nie sme vedomí, ale to, ako sa učíme čítať ľudí, je úmyselná činnosť, ktorá prebieha v skrytom interakčnom svete.
„Empatik je človek, ktorý si je vedomý toho, že dokáže odčítať emócie, podtext, jemné odtiene, úmysly, myšlienky, sociálny priestor, interakciám vzťahové chovanie, reč tela a gestá s väčšou mierou, než sa považuje za obvyklé.“ (K. McLarenová, 2020)
Teraz skúsme empatickú techniku, ktorá nám umožní viac porozumieť ľuďom. Táto technika má krátku životnosť a nemôžme ju použiť na každého. Pred jej použitím je vhodné, aby sme osobe dali na vedomie, že ju použijeme a mali by sme vysvetliť aj prečo ju použiť chceme, nakoľko tento proces prekračuje určité hranice súkromia. Aj napriek prekročeniu súkromia táto technika nemá nič spoločné so zneužívaním – nie je to to technika, ktorá by ublížila. Ide skôr o intímny pohľad do osobného personálneho ľudského priestoru, takže buďte obozretní v tom, kedy a kde ju použijete.
1. Všimnite si u pozorovaného dva, najviac tri výrazy, pózy alebo gestá a popíšte ich bez akéhokoľvek pridelenia emocionálneho významu. Vtedy povedzte: „keď takto zdvíhaš obočie“ namiesto „keď sa tváriš prekvapene“. Alebo : „keď robíš rýchle pohyby“ namiesto „keď máš strach“. Alebo: „keď sa pozeráš dole a doprava“ namiesto“ „keď sa vyhýbaš môjmu pohľadu“.
Musíte popísať správanie toho druhého presne, aby presne vedel, o čom hovoríte, nesmiete
jeho telu vnucovať emócie.
2. Ak nezaujate popíšete tieto gestá, postoje a pohyby, či výrazy, prevezmete zodpovednosť za
emócie, ktoré pociťujete v reakcii na to, čo vidíte a vysvetlíte ich najlepšie, ako viete. Použite
spojenie „zdá sa“. Povedzte: „Keď sa pozeráš hore a doprava, zdá sa mi, že sa chceš konverzácii vyhnúť. Zdá sa mi, že si frustrovaný.“
Sloveso „zdá sa“ rešpektuje hranice. Kvalifikujete vaše dojmy a ponechávate priestor pre prípad, že ste sa mýlili.
3. Ak nezaujate popíšete výrazy, postoje a gestá a potom vyjadríte svoje empatické dojmy ako
možnosti , nie ako neistoty, nasleduje otáyka, ktorá vyzýva druhú osobu, aby potvrdila alebo
opravila váš dojem. „Je to tak?“ alebo : „Pochopil/a som to správne?“ alebo : „Naozaj sa tak cítiš?“
Tieto tri body sú celé kúzlo, ktoré vlastne žiadnym kúzlom nie je. Tento trojkrokový proces je určený k tomu, aby nám pomohol naučiť sa čítať ostatných ľudí. Ide o interakciu. Je to interpersonálna znalosť, čo znamená, že ostatní ľudia majú do toho čo hovoriť, ale tiež, že sú konečnými posudzovateľmi toho, čo sa s ich telom a emóciami deje.
Táto technika vás naučí používať inštinkt strachu na miernej zvedavej úrovni, aby vám pomohol prečítať a zaznamenať to, čo čítate v druhých. Táto technika ochraňuje aj druhých, pretože vám pomáha formulovať vaše dojmy tak, aby ste nenarušili hranice druhého. Keď použijete túto techniku, druhá osoba môže vaše dojmy potvrdiť alebo vyvrátiť – a nakoniec sa sama dozvie prekvapivé informácie o tom, ako si nejaké gesto, postoj, výraz môže vysvetľovať niekto iný.
Koniec koncov, cieľom tejto techniky je rozvíjať vašu empatickú presnosť ako vedomú prácu. Zároveň ako bonus sa dostanete do hlbšieho kontaktu s ľuďmi okolo seba.
V prípade, že sa ti článok páčil, si určite nezabudni prečítať aj zvyšné príspevky na našom blogu. Náš e-shop ponúka produkty, ktoré ti pomôžu osobnostne rásť a adresovať problémy, ktoré môžu nastať vo vzťahoch. Akoukoľvek kúpou zároveň podporíš dobrú vec.
Zdroje informácií v článku:
Karla McLarenová: Umenie Empatie. Kompletný prievodca najdôležitejšej schopnosti pre život.
NOXI, Bratislava 2020.