8 vecí, ktoré hovoria zlí rodičia svojim deťom

Máš so svojimi rodičmi dobrý vzťah? Rodičia a prostredie, v ktorom vyrastáš, ovplyvňujú tvoju povahu azda najviac zo všetkého. Aj oni sú však iba ľudia a robia chyby. Existujú však vyjadrenia, ktoré môžu na detskej duši zanechať hlboké a dlhotrvajúce stopy. Tu je zopár vecí, ktoré by rodičia svojim deťom nemali nikdy hovoriť:

1. Nerob z toho vedu

Dieťa občas dokáže hlboko rozrušiť niečo, čo sa dospelým zdá ako úplná malichernosť. Aj keď z nášho pohľadu ide o zanedbateľný problém, emócie, ktoré pri ňom dieťa prežíva, sú skutočné a dôležité. Keď rodič situáciu zľahčuje, vysiela tým signál, že sa nezaujíma o pocity svojho dieťaťa a že prejavovať emócie nie je správne. Takéto správanie môže v neskoršom veku viesť k nedôvere voči dospelým a k vážnym problémom s otvorenou komunikáciou.

2. Prečo si taký/á?

Položil ti niekto niekedy túto otázku? Podobné vety bývajú väčšinou len rečnícke a dospelí ich vyslovujú v okamihoch frustrácie. Na detskú psychiku však môžu mať zdrvujúci vplyv. Deti sú nesmierne tvarovateľné a ľahko uveria tomu, že s nimi niečo nie je v poriadku alebo že sú sklamaním. Rodičia by mali tieto frustrované povzdychy radšej nahradiť konštruktívnym prístupom, napríklad: „Povedz mi, čo sa stalo,“ alebo „Som tu pre teba, čo ťa trápi?“

3. Si moje dieťa, patríš mne

Ochraňovať svoje dieťa je prirodzeným inštinktom každého rodiča. Prílišná a úzkostlivá starostlivosť však môže v dospievaní uškodiť. Ak rodič dieťaťu bráni spoznávať svet a zažívať nové veci na vlastnú kožu, brzdí jeho samostatnosť. Dieťa sa stane nadmerne závislým a v dospelosti bude neustále čakať na činy a rozhodnutia iných. Navyše, táto fráza v ňom podvedome buduje presvedčenie, že láska je spojená s kontrolou a vlastnením druhých. V skutočnosti ľudia nie sú majetkom a zaslúžia si kráčať životom svojím vlastným smerom a tempom.

4. Kým bývaš pod mojou strechou, budeš ma počúvať

Hoci túto frázu rodičia často používajú na rýchle presadenie autority, prinútenie k domácim prácam alebo utíšenie odvrávania, nesie so sebou vážne riziká. Dieťa takéto vyjadrenia pripravujú o vlastnú identitu a vyvolávajú v ňom pocit krivdy či neopodstatnenej viny. Navyše si môže osvojiť pocit, že je rodičom neustále niečo dlžné, čo ho v dospelosti prinúti robiť dôležité životné rozhodnutia na základe očakávaní rodiny namiesto svojich vlastných snov. Deti by mali byť vďačné za starostlivosť, no vďačnosť by sa nikdy nemala stať nástrojom manipulácie a ovládania.

5. Si príliš chudý/tučný

Majú tvoji rodičia nevhodné poznámky k tvojmu vzhľadu alebo postave? Hoci to na prvý pohľad nemusí znieť ako tá najhoršia urážka, dokáže to v dieťati zasiať hlboké pochybnosti o vlastnom tele. V horších prípadoch môžu takéto komentáre spustiť poruchy príjmu potravy alebo spôsobiť, že spoločné stolovanie sa stane zdrojom obrovského stresu. Sledovať zdravie a stravovacie návyky dieťaťa je dôležité, no dá sa to robiť s citom a bez uštipačných poznámok.

6. Kiežby si bol/a ako...

Či už ide o porovnávanie so súrodencom, spolužiakom, alebo úspešnejším rovesníkom, toto vyjadrenie vyvoláva v dieťati pocit, že pre svojich rodičov nie je dosť dobré také, aké v skutočnosti je. Vedie to k pochybnostiam o vlastnej hodnote a k prežívaniu neustálej frustrácie. Dieťa potom nadobudne pocit, že musí neustále s niekým súperiť, čo v dospelosti vyúsťuje do rýchleho vyhorenia, vyčerpania a chronickej žiarlivosti. Naša hodnota predsa nestojí na porovnávaní sa s úspechmi iných.

7. Moji rodičia to tak robili tiež

Dostávaš často takúto odpoveď, keď vyjadríš nesúhlas s výchovnými metódami svojich rodičov? V dospelosti máme prirodzenú tendenciu kopírovať vzorce správania, v ktorých sme sami vyrastali. Výchova je však dynamický vzťah dvoch jedinečných bytostí, preto je neochota počúvať veľkou prekážkou. Autoritársky postoj postavený na tradícii vymetá z dieťaťa pocit, že na jeho názoroch a myšlienkach záleží. Neexistuje univerzálny rodičovský manuál, pretože každé dieťa si vyžaduje osobitý a citlivý prístup.

8. Bol/a si nehoda

Aj keď je pravda, že mnohé deti prichádzajú na svet neplánovane, počuť takúto vetu priamo od rodiča môže na detskej psychike zanechať celoživotnú traumu. Vyvarovať sa podobným necitlivým vyjadreniam je kľúčové najmä v období dospievania. Ak chce rodič dieťaťu priblížiť príbeh jeho počatia, mal by radšej počkať do dospelosti alebo zvoliť omnoho jemnejšiu formu, ktorá dieťa uistí, že je milované a chcené.

V prípade, že sa ti článok páčil, si prečítaj aj ostatné kúsky v našom blogu. Vyskúšaj aj naše osobnostné testy, navštív našu poradňu alebo objav bezplatnú hru Reveal, ktorú sme pripravili pre ľudí, ktorí sa chcú lepšie spoznať.