Psychológia náboženstva: Kto sú veriaci a prečo veria?

Autorka: Zus Kožárová

S fascináciou sledujem spoločenské dianie okolo veľkých náboženských podujatí a návštev duchovných lídrov. Vždy ma ohromuje, koľko ľudí, silných emócií, názorových stretov, ale aj financií a verejnej aktivity dokážu tieto udalosti vyburcovať. Fascinuje ma, s akým obrovským predstihom sú ľudia ochotní prísť na miesto konania, aby hodiny čakali na spoločné modlitby a omše. Rovnako silné je aj ich hlboké dojatie z letmého pohľadu na duchovného vodcu. V psychológii našťastie existuje špecifická disciplína – psychológia náboženstva. Rozhodla som sa preto zahĺbiť do jej základov s cieľom priblížiť, aké charakteristiky spájajú veriacich ľudí (bez ohľadu na to, či ide o kresťanov, moslimov, židov, hinduistov alebo budhistov) a prečo vyznávajú to, čo vyznávajú.

V tomto príspevku sa spoločne pozrieme na zastúpenie veriacich na Slovensku, rozdiel medzi pojmami religiozita a spiritualita, ako aj na súvislosť viery s osobnostnými vlastnosťami. Rozoberieme si tiež pozitíva a negatíva náboženstva a jeho celkovú úlohu v našom modernom svete.

Náboženstvo ako sprievodca históriou

Náboženstvá sú neodmysliteľnou súčasťou ľudstva od samého počiatku civilizácie. Antropológovia sa zhodujú, že takmer každý kmeň alebo spoločenstvo v histórii uctievalo nejaké božstvo. Systémy viery sú rôznorodé – od monoteistických s jedným Bohom (kresťanstvo, islam, judaizmus) cez polyteistické s viacerými božstvami (napr. hinduizmus) až po neteistické smery, ktoré sa zaobídu bez klasického konceptu boha (napríklad budhizmus). Existuje aj panteizmus, v ktorom príroda a Boh splývajú do jedného celku. Náboženstvá môžeme deliť na kmeňové, viazané výhradne na konkrétne etnikum, a univerzálne, ktoré prekračujú hranice národov. Príkladom univerzálneho náboženstva je kresťanstvo, ktoré pôvodne vzniklo ako odnož judaizmu a postupne sa rozrástlo na celosvetovú vieru, ku ktorej sa dnes hlási viac ako 2,5 miliardy ľudí – vrátane veľkej časti obyvateľov Slovenska.

Slováci a pobožnosť v číslach

Hoci sa o Slovákoch často hovorí ako o pobožnom národe, štatistiky ukazujú, že počet aktívnych veriacich u nás z roka na rok klesá. Kým približne pred 70 rokmi sa k náboženskému vyznaniu hlásilo až 99 % obyvateľstva, pred necelými dvoma desaťročiami to bolo 84 % a pri sčítaní v roku 2011 číslo kleslo na necelých 76 %. Tradične najsilnejšie zastúpenie majú u nás rímskokatolíci (okolo 56 % pri sčítaní v roku 2021), nasledujú evanjelici a ďalšie menšie cirkvi ako kalvíni či pravoslávni. Na scéne sa však objavujú aj recesistické zoskupenia, ktoré s humorom miešajú karty verejnej diskusie.

Dáta Štatistického úradu SR ukazujú jasné demografické rozdiely. Vyššia miera náboženskosti sa spravidla spája s vidiekom, staršou generáciou, ženami, ľuďmi so základným či stredoškolským vzdelaním a s tými, ktorí žijú v manželskom zväzku. Sčítanie ľudu z roku 2021 tieto trendy opätovne potvrdilo a ukázalo rastúci počet ľudí bez vyznania, čo je badateľné najmä vo väčších mestách a ekonomicky silnejších regiónoch.

Sekularizácia a hľadanie alternatív

V našej postmodernej dobe čoraz intenzívnejšie sledujeme proces sekularizácie, čo v skratke znamená postupný pokles spoločenského a politického vplyvu náboženských inštitúcií. Tento trend je mimoriadne silný najmä v západnej a severnej Európe. Mnoho ľudí, najmä mladších a s vyšším vzdelaním, sa namiesto tradičnej cirkvi obracia k alternatívnym duchovným prúdom, východným filozofiám (ako sú joga, meditácia či učenie o karme) alebo nachádzajú svoje hodnotové ukotvenie v úplne nenáboženských konceptoch – či už ide o enviromentalizmus, feminizmus, alebo konzumizmus a modernú popkultúru.

Tradičné náboženstvá totiž v mnohom nedokážu dostatočne pružne reagovať na potreby súčasného človeka. Často narážajú na témy, ako sú nerovné postavenie žien, prísne dogmy v otázkach potratov a antikoncepcie, alebo odmietavý postoj k inakosti. Aj keď naša ústava negarantuje žiadne štátne náboženstvo a zaručuje slobodu svedomia, v politickej rovine často narážame na snahy o presadzovanie náboženských hodnôt do celospoločenských zákonov, čo vyvoláva prirodzený odpor sekulárnej časti obyvateľstva.

Ako v nás vzniká viera?

Iným, no veľmi dôležitým krokom je rozlišovať dva základné pojmy: religiozitu a spiritualitu. Religiozita predstavuje náboženskosť pevne spätú s konkrétnou náboženskou organizáciou a jej dogmami (napríklad kresťanstvo reprezentované cirkvou). Spiritualita je naopak osobným stavom vedomia, oddanosťou vyššej moci či životnej filozofii, pričom vôbec nemusí byť naviazaná na tradičné cirkevné štruktúry.

Prečo vlastne niekto verí a iný nie? Naše náboženské presvedčenie v obrovskej miere ovplyvňuje niečo také prosté, ako je miesto nášho narodenia. Ak sa narodíš na Slovensku, pravdepodobne budeš inklinovať ku kresťanstvu. V Saudskej Arábii by z teba bol s najväčšou pravdepodobnosťou moslim, v Izraeli žid a vo vysoko sekularizovanom Švédsku by si zrejme nevyrastal/a v žiadnej viere. Rozhodujúcim faktorom je však rodinné prostredie a štýl výchovy. Štúdie ukazujú, že liberálnejšia náboženská výchova, postavená na rešpekte a pevných vzťahoch, vedie k trvalejším hodnotám. Naopak, prísna autoritárska výchova často vyvoláva neskoršiu rebéliu, konflikty a odvrátenie sa od viery v dospelosti.

K viere môžu ľudí priviesť aj náhle hraničné životné situácie (napríklad ťažká choroba, autonehoda či strata blízkeho), kedy človek hľadá útechu a zmysel tam, kde racionálne vysvetlenia zlyhávajú. Inokedy zohrávajú kľúčovú úlohu charizmatickí lídri. V tom lepšom prípade dokážu ľudí inšpirovať k šíreniu dobra a odpustenia, v tom horšom – pri zneužití moci psychopatickými osobnosťami v rôznych sektách – to môže viesť k tragickej manipulácii.

Súvisí religiozita s typom osobnosti?

Sila viery sa u každého človeka líši a v priebehu života sa prirodzene mení. Pri psychologickom skúmaní religiozity pomocou známeho osobnostného modelu Big Five (ktorý hodnotí päť základných vlastností: svedomitosť, otvorenosť, prívetivosť, extraverziu a neurotizmus) sa ukázali zaujímavé súvislosti. Vysoká religiozita najčastejšie koreluje s prívetivosťou, svedomitosťou a extraverziou. Títo ľudia majú spravidla silný vzťah ku komunite, k pomoci druhým a k usporiadanému spôsobu života. Vyznačujú sa zmyslom pre posvätno a hľadaním hlbšieho zmyslu bytia.

Na druhej strane, nízka úroveň religiozity sa častejšie spája s pragmatickým, skeptickým až cynickým vnímaním reality. Religiozita tiež často negatívne koreluje s otvorenosťou voči novým skúsenostiam, čo sa prejavuje silnejším konzervativizmom a horším prijímaním inakosti. V extrémnych prípadoch môže táto črta prerásť do dogmatizmu a nebezpečného náboženského fundamentalizmu, ktorý je základom pre radikalizáciu. Netreba však zabúdať na Gaussovu krivku – radikálne názory zastáva len malé percento veriacich, zatiaľ čo väčšina zostáva umiernená.

Nevzdelanosť v otázkach psychológie môže niekedy viesť k nebezpečným situáciám. Príkladom je zneužívanie exorcizmu, kedy sa vážne psychické poruchy či diagnózy ako autizmus alebo schizofrénia nesprávne zamieňajú za posadnutosť diablom. Takéto neodborné vnímanie psychiky a snaha o „vymietanie“ viedli v histórii k mnohým tragédiám.

Potrebujeme náboženstvo aj v dnešnej dobe?

Nenahrádza už vieru veda a racionálne poznanie? Odpoveď nie je čiernobiela. Náboženstvo má v živote človeka nezastupiteľnú rolu najmä vtedy, keď hľadá odpovede na hlboké filozofické otázky o zmysle života a smrti. Poskytuje nám hodnotový rebríček, učí nás odpúšťať a milovať bližného. Prináša psychickú úľavu prostredníctvom rituálov, akým je napríklad spoveď, a dáva nám nádej v kritických situáciách, čo môže mať obrovský vplyv na psychickú pohodu (well-being) a celkové zvládanie ťažkých životných prekážok.

Na druhej strane však náboženstvá historicky rozdeľovali spoločnosť a boli zámienkou pre nespočetné množstvo vojen. Dogmatizmus a presvedčenie o jedinej pravde často vedú k vytváraniu bariér medzi ľuďmi a k strachu z inakosti. Samotná viera človeku automaticky nezaručuje vysokú morálku. Často vidíme, že vznešené myšlienky sa v rukách jednotlivcov prekrúcajú na zneužívanie moci.

Hodnoty, morálka a svedomie nemusia byť podmienené strachom z trestu či vidinou pekla. Každý z nás dokáže nachádzať zmysel života a morálny kompas vlastnou cestou. Podstatné je, aby sme druhým ponechali rovnakú slobodu voľby, akú očakávame pre seba. To je základom tolerancie.

Sila spirituálnej inteligencie

Namiesto submisívneho nasledovania striktných prikázaní sa v modernej psychológii čoraz častejšie skloňuje pojem spirituálna inteligencia. Tento typ inteligencie nám pomáha porozumieť hlbšiemu zmyslu nášho bytia (akokoľvek si ho sami pre seba zadefinujeme), umožňuje nám zažívať hlboké stavy sebareflexie či meditácie a pozitívne ovplyvňovať svoje okolie. Ide o schopnosť využívať spirituálne zdroje na prekonávanie každodenných problémov a dosahovanie transcendencie – teda presahovania čisto materiálneho sveta. Prežívanie spirituality je vrcholom osobnostného vývoja a znakom skutočne zrelej osobnosti.

V prípade, že sa ti článok páčil, si prečítaj aj ostatné kúsky v našom blogu. Vyskúšaj aj naše osobnostné testy, navštív našu poradňu alebo objav bezplatnú hru Reveal, ktorú sme pripravili pre ľudí, ktorí sa chcú lepšie spoznať.